Od 9.6.2014 nájdete na www.smrecany.sk aktualizovaný PDF-dokument obsahujúci voľné pracovné miesta ponúkané ÚPSVaR Liptovský Mikuláš.
Touto piesňou si nás vyprevádzal na javisko, spevom, v rukách kosy, neúprosný osud: Zradná kosa! Máš len trávu kosiť!
Hlávka Ťa už pobolieva, vinšuješ nám šťastie, zdravie.....Kruté slová v piesňach, zvykoch - veď sa zvykne vravieť .
Na posledný fašiang, splnila sa hrozba slov. Lanský bol Tvoj posledný,
Keby som bol vtáčkom, letel by som za les... Splnil sa Ti sen. Len nik nechcel, že už dnes!
Odišiel si, vzácny človek, odišiel si preč, teč, vodička, potichučky, teč, vodička, teč....
Idú máje, odkazujem , nevládzem za Vami, postavte si sami. Na vrch stužku s úcty všetkej,Jednu mne. Aj pani učiteľke!
Hora, hora, vysoká si ....., vždy som Ťa mal rád, prišiel Tvoj čas, hora, teraz mi to vráť!
OÚ Smrečany v spolupráci s folklórnou skupinou, mládežou a nadšenými jednotlivcami opäť fašiangovali obcou. Viac foto v prílohe
6.december : rozsvietenie vianočného stromčeka , vystúpenie s Vianočnými koledami.
Počas roka sme ešte vystupovali v krátkych vstupoch na výročných schôdzach (dôchodcovia , záhradkári,červený kríž a samozrejme pri pamätníkoch pri príležitosti ukončenia vojny SNP a vypálenia obce .
Viliam Ján Gruska, sa zaslúžil o vznik FSk v Smrečanoch pred 30rokmi. Osobne prišiel aj na oslavy- 30ročnice vzniku FSk . Z listu vyberáme:
...Skúšal som a vytváral programy pre folklórne festivaly. Dostal som sa k realizácii programov pre FS pod Poľanou v Detve. Po scénických programoch z Detvy, Oravy, prišiel rad aj na Liptov. Začal som ho vnímať z vnútra, spoznávať úžasných ľudí a ich kultúru. Moje dovtedajšie poznanie Liptova bledlo od hanby z toho,ako som si myslel, že už dosť o ňom viem. Tak som sa najmä v ďaka neúnavnej a cieľavedomej pomoci Naďky Gilániovej dostal do Smrečian, medzi ľudí ,ktorých dokázali fascinovať a získať manželia Devečkovci .S im podobnými , dokopy s viac ako tristo ďaľšími ,z 15 obcí Liptova , sme v roku 1979 predstavili aspoň v skratke jeho ľudovú kultúru na scénu detvianskeho amfiteátra .Na tie chvíle sa nedá zabudnúť . Ani na tie, ktoré sme zažili pri nahrávaní piesní pre album 4 gramofónových platní LIPTOV, no ani na tie, čo sme presne o desať rokov zažili so skupinou zo Smrečian pri putovnom vianočnom programe nazvanom Daj Boh šťastia tejto zemi. Jeho uvedenie v L. Mikuláši ( kde domácich - rodinu ku ktorej prichádzajú koledníci- vinšovníci vytvárali na scéne Smrečanci a stali sa podstatnou inšpiráciou pre vznik Ekumenického festivalu vianočných tradícii v ľudovom aj autorskom stvárnení Dni kolied kresťanov Slovenska. V tomto roku sa koná už jeho 19.ročník. Od jeho nultého ročníka na ktorom sa podieľali Smrečany a ktorého názov sa stal hlavnou myšlienkou textu koledy Daj Boh šťastia tejto zemi , rozšírenej už po celej strednej Európe. Na tom všetkom sa Smrečania podieľali svojím nadšením,veľkou dávkou scénických skúseností vypestovaných cez ochotnícke divadlo, vierou v silu príkladnej úcty k tradíciám a vzájomnou láskou.
5. decembra: 30 ročnica osláv vzniku folkórnej skupiny, za účasti V.Grusku, N.Gilanyovej a riaditeľky Lipt. kulturného strediska , veducej FS Váh a hlavne bývalých členov FSk. Premiéra programu ,,Smrečianske návraty“ hodinový program súčasťou ktorého bolo aj premietanie filmu a foták o histórii FSk a medajlónik venovaný už nežijúcim významným osobnostiam( teta Šimúnová a Jančová a ujo Janíček) Súčasťou bola aj výstavka krojov , fotiek a iného materiálu vo vestibule KD a spoločenské posedenie a občerstvenie pre pozvaných hostí, bývalých členov a účinkujúcich.
Ďakujeme zakladateľom našej folklórnej skupiny, ktorí už mnohí nie sú medzi nami, že zachovali už takmer zabudnuté piesne a zvykoslovie. My máme teraz našťastie z čoho čerpať. Ďakujeme našim najstarším členom, ktorí nás pod taktovkou pani učiteľky Boženy Devečkovej naučili časť piesní a starých smrečianskych obyčají. Takto spoločne sme Vám ich mohli ukázať na spomienkovom programe „Smrečianske návraty“ pri príležitosti 30.výročia vzniku FSk tu v Smrečanoch. Verím, že táto snaha nebola márna a že do nás dostatočne zaštepili vzťah k našim tradíciám a našej bohatej minulosti. Sme veľmi radi, že sa na folklór dali aj naši mládežníci
Smrečianske návraty: Takto sa volal spomienkový program smrečianskej folklórnej skupiny, ktorou si začiatkom decembra jej bývalí i súčasní členovia pripomenuli tridsiate výročie vzniku.Pod vedením pani učiteľky Boženy Devečkovej a Dušana Triznu oprášili, vynovili, obohatili a do jedného celku spojili niekoľko voľakedy samostatných smrečianskych folklórnych vystúpení. Premiéra v Smrečanoch mala veľký úspech, a tak FSk prijala pozvanie i na Žiar, Závažnej Poruby, Bobrovca a Lúčok, kde reprezentovali našu dedinu a jej už takmer zabudnuté zvyky. Zúročili tak nielen hodiny nácvikov, ale i tridsaťročnú tradíciu, ktorú sa chystajú ďalej rozvíjať. Držíme im palce!
Výber z krojov : pracovný mužský, sviatočný mužský, svadobný ženský, dievčenský, remeselnícka žena, sviatočný žensky atd.
4.októbra : Skanzen Pribylina , vystúpenie v programe ,,Poďakovanie za úrodu-dožinky“
Symbolický jesenný dorobník ,ukončenie žatvy i zberu švábky (zemiakov) mali Smrečania v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline, kde v rámci Poďakovania za úrodu aj odovzdali predsedovi nášho poľno-hospodárskeho družstva Ing. Jánovi Janíčekovi žatevný veniec. Služby Božie i program na pódiu pribylinského skanzenu boli oslavou chleba a zemiakov , pokrmov, ktoré v Liptove tvorili storočia základ potravy ľudí. Zároveň sa však hodnotilo a oceňovalo :naše PD sa umiestnilo vo všetkých kategóriach v prvej trojke, Ing. Ján Janíček ani nemusel schádzať z pódia, keby vedel... Postupne prevzal ocenenie za druhý najkrajší chotár v okrese (hneď po Važci), „zlato“ vybojovalo smrečianske PD v kategórii obilninárov – dosiahli sme najlepšie výnosy na hektár v okrese. Na stupni víťazov stál náš predseda i pri vyhlasovaní najlepších zemiakárov, aj pri hodnotení úžitkovosti zvierat, teda aj dojnice máme ako sa patrí. Potom ešte symbolické odovzdanie venca smrečianskou folklórnou skupinou a krásne rozprávanie pani učiteľky Boženy Devečkovej o švábke Prišiel čas aj na oldomáš a pán predseda sa na javisku odvolával na hospodársku krízu a oldomáš sľuboval až po kopačke. No keď bolo po programe, za javiskom kríza poľavila a gazda nášho PD sa „veru zadržau“ a oldomáš bol. Ďakujeme, nielen za ten oldomáš, ale za celoročnú prácu všetkým družstevníkom, chleba, mlieka i švábky je aj tohto roku dosť, čo dnes už mnohí považujú za samozrejmé . No skúste sa začítať do kroník spred sto rokov – poľné práce, úroda, počasie boli hlavnou témou...
Švábka, ako ju my v Liptove voláme, je našim druhým chlebom. Od polovice 18. storočia tvorila základ všet-kých ľu¬dových jedál – halušiek, pirohov, kuľaše, kochu, plnky do drobov... Martin Rázus o nej napísal: Švábku pod polievku, švábku v chlebe máme, švábku miesto mäsa, švábkou zajedáme. Švábka sa jedla varená, pečená, s kyslým mliekom, s kapustou, so zatrepanou múkou, ráno aj večer. Bez nej si varenie ani nevieme predstaviť. Jedlá z nej sýtia nielen ľudí, ale vo veľkej miere slúžia aj ako potrava pre zvieratá. Na jar, keď sa išla sadiť švábka, len čo gazda vyoral prvú brázdu, ženy sa v nej vyváľali, vygúľali, vraj aby sa tak gúľala v jeseni aj švábka zo zeme. No niekedy sa urodila veľká, inokedy menšia. I stretli sa dve ženy na ceste a takto sa rozprávajú: Zuza, akúže si mala švábku? Jaj krásnu, neúrečnú, velikú, môžeš ju na náručia ukladať. Len neviem, čím ja budem prasce chovať, keď nemám drobnej švábky. Voľakedy, keď gazdiná ráno vstala, nakládla ohňa a do rúry nasypala švábku. Tá sa zakrátko upiekla a keď sa deti poberali do školy, mať im horúcu švábku nasypala do kapsy a strčila im do rúk, aby ich cestou do školy neoziabalo. So zberom švábky nemožno odkladať, lebo v jeseni už bývajú kratšie dni a keď sa zadaždí, vtedy je kopačka veľmi namáhavá. Keď sú v jaseni pekné dni, na poliach horia ohníky, páli sa vňať a v pahrebe sa pečie švábka. Radi si na nej pochutia dospelí i deti. Vraví sa, že Na Gála, sneh cvála (Meno Gál bývalo v kalendári 16. októbra) Vtedy schádzali ovce zo salaša, býval rosad. Končili sa aj poľné roboty – bol čas urobiť si dorobník.
Z rozprávania Boženy Devečkovej na slávnosti chleba a zemiakov v Pribyline 4. 10.2009
27. novembra :Pre TJ Družba kultúrny program pre futbalistu roka s programom kosenie,murári a vianočné koledy / predpríprava na oslavy 30 ročnice /.
marec : FSk sa zúčastnila fašiangového sprievodu obcou
máj : Sadenia májov pre obec spolu s zväzom mladých v Smrečanoch
jún : Skanzen v Pribyline zvykoslovné pásmo ,,Na lúkach“
5.decembra:Tradičné rozsvietenie vianočného stromčeka. Prvý krát vystúpila hudobná skupina v zložení: J.Hrnčiar gajdy, harmonika, heligonka, S.Trizna píšťala ,B.Hrnčiarová husle .V decemberi sme mali spoločné posedenie pri kapustnici v KD Smrečany. Zhodnotili sme rok a premietali sme fotky a filmy z celoročných akcií ,na ktorých sme sa zúčastnili .
24.október: Pietna spomienka na obete horských nešťastí v Žiarskej doline s piesňou Hora hora ,vysoká si. Potom ešte cezhraničná spevupráca s Goralmi zo Zakopaného.
November: v L.Mikuláši sme sa na pozvanie našich kolegov z Vrbového prútia učili tancovať niektoré tance , rytmiku, v rámci školy tanca.
November: pri príležitosti 50 rokov vzniku TJ Družba Smrečany Žiar sme v KD v Žiari vystupovali pre športovcov s pásmom žartovných piesní.
