Múzeum v Smrečanoch - stála expozícia

Múzeum, stála expozícia je od augusta 2010 otvorená v nových priestoroch - budova vedľa gotického kostola Obetovania Pána (Katolícky kostol).

História súčasnej stálej expozície "História a významné osobnosti obce" a výstavnej činnosti vôbec sa začala písať v r.1975, kedy vďaka neúnavnej snahe učiteľa V.Devečku vznikla Pamätná izba Fraňa Kráľa.
Dnešná expozícia má širší rámec - predstavuje návštevníkom celkový prierez históriou obce Smrečany spojený s ukážkou starých ľudových remesiel, hospodárskych nástrojov, krojov, starých dokumentov, fotografií apod. Exponáty boli zoradené pri príležitosti 700.výročia založenia obce (1999) a vzhľadom na veľký záujem návštevníkov sú v tomto zložení ponechané dodnes. Okrem dobových exponátov je v stálej expozícii možné sa zoznámiť s najznámejšími osobnosťami, ktorých život bol spojený s obcou Smrečany, a ktorých meno prerástlo jej hranice - napr. evanjelickí farári Pavel Rodoľub Čobrda, Vladimír Pavol Čobrda, obecní učitelia Emanuel Koritšánsky, Vladimír Devečka, Morhista Matej Jančo, spisovateľ Fraňo Kráľ a mnohí iní. Svoje miesto tu majú i viaceré záujmové skupiny obyvateľov vtedajších Smrečian - hasičský spolok, divadelné spolky, mládežnícke spolky a pod.

Kontakt na sprievodcov :

Gotický kostol Obetovania Pána (ku cti Očisťovania Panny Márie) - Katolícky kostol :
Ing. Zuzana Uramová
TEL. : 0904-485 064

Múzeum, stála expozícia "História a významné osobnosti obce" :
Ing. Andrea Triznová
TEL. : 0903-202 880

Návštevu je potrebné dopredu dohodnúť telefonicky. Vstupné do obidvoch objektov je dobrovoľné.

Zdroj: Pamätnica obce Smrečany "Smrečany 1299-1999", august 1999, ISBN-80-968220-2-0.

Rozprávanie o histórii nie je iba na spomínanie. História, minulosť obce Smrečany je pre občanov pýchou, ktorá nevyvoláva iba nostalgiu. Máloktorá obec sa môže pochváliť skutočnosťou, že jej história sa datuje na viac než 700 rokov! Aj dnes po takej dlhej dobe sú v nej historické pamiatky, ktoré oslovia každého záujemcu.

Viac ako 700 rokov...

V roku 2014 je to už skutočne 715 rokov od prvej písomnej zmienky o obci Smrečany. História obce sa začala písať 12.apríla 1299 kde je spomínaná pod názvom Zemerchen, ilustrujúcim smrekové porasty, ktoré sa v jej okolí hojne vyskytovali.
Najstaršia písomná zmienka vznikla v súvislosti so súdnym sporom o vlastníctvo obce medzi Bohumírovcami a Serafínovcami na strane jednej a šľachticmi Mikuláš a Batiza. Bohumírovci a Serafínovci (predkovia rodu Smrečániovcov) spor vyhrali a ich potomkovia, neskorší vlastníci Smrečian používali v prídomku "de Smrečan", z ktorého sa vytvorilo prímenie "Smrečanský", "Smrečáni" a jeho maďarská podoba "Szmrecsányi".
V polovici 14.storočia bol v obci postavený gotický kostol Obetovania Pána, ktorý je historickým klenotom dodnes. Okrem poddanských domov bola koncom 16.storočia architektúra Smrečian rozšírená o zemanské kúrie, panský mlyn, faru. Obec bola vtedy najväčšou v okolí.
Najstarší známy predkovia rodu Smrečániovcov sú traja muži, ktorí mali pravdepodobne český pôvod - Beuch, Hauch a Polka. Zemania Serafín a Bohumír, ich potomkovia figurujú ako prví majitelia Smrečian písomne spomenutí v ich súvislosti. Minulosť smrečániovského rodu sa teda odvíja od Bohumíra I., rovnako ako i zemianske rody Bánovcov, Podturniaskovcov, Pongrácovcov a Sentivánovcov. Za zakladateľa rodu sa priamo považuje Mikuláš - jeden zo šiestich synov Bohumíra I, pričom 8.mája 1286 ho kráľ Ladislav IV prijal medzi uhorskú šlachtu. Smrečany sa stali hlavným sídlom rodu pri deľbe liptovských majetkov. Mnohí príslušníci rodu Smrečániovcov zastávali významné spoločenské funkcie. Príkladom je i Aristíd Smrečáni, ktorí v rokoch 1900-1906 pôsobil ako najvyšší liptovský župan. O jeho prítomnosti v obci svedčí náhrobný kameň na smrečianskom cintoríne i kaštieľ so záhradou na okraji obce (dnešný Domov sociálnych služieb). Okrem tohto kaštieľa sa v obci postavilo viacero podobných stavieb, pričom niektoré sa už dodnes nezachovali - Letohrádok oproti hlavnému vchodu do hlavného Aristídovského kaštieľa, dom pre sluhov, Bogušovský kaštieľ, Sentivániovský kaštieľ, Vnukovský kaštieľ, Smrečániovská kúria.

Kostol Obetovania Pána v Smrečanoch

Najstaršou zachovalo stavbou v Smrečanoch je už spomenutý gotický kostol Obetovania Pána (ku cti Očisťovania Panny Márie), ktorého základy boli postavené v r.1349. Je to jednoloďová stavba so štvorcovou svätyňou, ktorá je na východnej strane preklenutá krížením masívnych románskych rebier a zo severu k nej prilieha sakristia. Strop lode bol do dnešnej podoby upravený pre r.1517. Loď má drevený maľovaný strop, nosné hrady zdobia ornamenty, zachované sú i gotické okná s kružbami či gotické nástenné maľby a fresky (národná kultúrna pamiatka). Interiér zdobia tri vzácne neskorogotické oltáre zložené z maľovaných tabúl, rámov zlátených a zdobených zalamovaným pletencom. Organ je barokový z r.1750. Neskorogotický zvon pochádza z dielne majstra Andreja z r.1509. Kostol bol počas reformácie v r.1574 prevzatý evanjelickou cirkvou a slúžil jej až do r.1707, kedy bol natrvalo vrátený katolíckej cirkvi. Kostol je vďačným objektom znalcov histórie, fotografom či maliarom a právom patrí medzi najcennejšie sakrálne pamiatky Slovenska.

Obecný erb, lapačky vlkov

Z dôvodu premnoženia vlkov v Liptove koncom 18.storočia dochádzalo na panských majetkov k značným škodám. Liptovská stolica preto vydala nariadenie o vyplácaní odmeny za každého uloveného vlka. Smrečianske lesy boli bohaté na túto škodnú zver, preto odmeny sa stali nezanedbateľným príjmom pre obecnú pokladnicu. Na spoločných pohonoch na vlky bolo napríklad v období rokov 1799-1839 ulovených 46 vlkov - a to i vďaka tzv.spoločným lapačkám na vlkov, ktoré obyvateľov Žiaru a Smrečian preslávili v celej Liptovskej stolici. Lapačky pozostávali z dômyselného systému sietí (asi 7-8 sietí každá o dĺžke 30-40 metrov), do ktorých ľudia spoločne nahnali nechceného "agresora". Tento neskôr i historikmi vyhľadávaný a popisovaný systém našiel odozvu aj v oficiálnych znakoch obce, pečatiach a iných heraldických znakoch. Najstarší odtlačok pečate obce Smrečany sa datuje na 18.storočie, ďalší z r.1848. Je na ňom vlk v sietis textom "Sigillum posesionis Szmrecsan 1848", čo v preklade znamená "Pečať obce Smrečany 1848". Po r.1918 sa zo znaku obce vytratila sieť a predtým latinský alebo maďarský text bol nahradený slovenským. Smrečany boli jednou z mála obcí, ktoré i v 20.storočí nepoužívali nápisovú pečať ale vyobrazenie vlka ako symbolu, erbu obce. Lapačku vlka do siete nemá na Slovensku žiadna iná obec! V r.1994 prof.Jozef Novák na základe historických predlôh vypracoval dnešnú podobu znakov obce - erb je tvorený zeleným štítom, na ktorom je vyobrazený zúfalý vlk chytený do zlatej (žltej) siete. Rovnaké farby - zelenú a žltú - má i obecná zástava s 5 pásmi, obdĺžnikovým tvarom s 2 klinovitými zástrihmi.

Zdroj: Pamätnica obce Smrečany "Smrečany 1299-1999", august 1999, ISBN-80-968220-2-0.