Od 9.6.2014 nájdete na www.smrecany.sk aktualizovaný PDF-dokument obsahujúci voľné pracovné miesta ponúkané ÚPSVaR Liptovský Mikuláš.
Na domácej pôde 21.júla na záhradkárskej zábave v prírode.
Mesto L.Mikuláš oživilo tradíciu fašiangových sprievodov.V Predposledný vikendový piatok sa z pred mestského úradu, cez námestie Osloboditeľov až po Čierny Orol vybrali fašiangovníci z jednotlivých mestských častí,ľudových zoskupení z mesta , ale aj okresu. Kedže bola tuhá zima a v chotári sa vlci rozmnožili a meštiansky majetok napádali, museli sme oprášiť a pofercuvať siete a na námestí sme ešte dákych vlkov lapili a potom sme si na zábave aj vlčnô vypili.
Keď počasie prialo, obilie na poli rýchlo dozrievalo. Niekedy sa začalo žať už koncom júla, inokedy až v auguste. Vravelo sa, že Margita (13. júla) volá žencov do žita. Vtedy už gazdovia častejšie vychádzali do poľa a v dlaniach mrvili klasy, v zubach skúšali, či sú už zrná dosť tvrdé, súce pod kosu. Potom už s obavami hľadeli na oblohu a Boha prosili za príhodné počasie – aby sa nezadaždilo alebo aby, nedajbože, neprišiel kamenec a nevybil zrno z klasov. Na žatvu sa všetci tešili, lebo dúfali, že sa znovu naplnia štoky a zabezpečí sa obživa pre ľudí a pre zvieratá. Každú robotu začali ľudia s povzdychom: „Pane Bože, pomáhajže!“ Do žatvy išli chlapi a ženy v bielom oblečení, aby vraj bola biela múka. Keď sa žalo žito, chlapi kosili, ženy za nimi odoberali hrste, deti prestierali provriesla a z poľných studničiek nosili smädným koscom vodu. Jarec a ovos sa pokosil na radky a keď slama obschla, ženy zbožie pohrabali, chlapi poviazali do snopov a poukladali do krížov alebo panákov. V príhodnom čase zbožie pozvážali a ukladali do záčinov alebo na vôdor v humnách. Keď bolo všetko zbožie pod strechou, začala sa mlatba. Žito sa mlátilo v zime cepmi, aby slama zostala rovná, súca na provriesla a do postele.
V jednu septembrovú sobotu sme prijali pozvanie do Partizánskej Lupče na oslavu dňa obce spojenú s poďakovaním za úrodu a dožinkovými slávnosťami.Na námestí v obci- v dávnej minulosti so štatútom mesta ,v ktorom sa konali po okolí veľmi známe jarmoky sme odovzdali dožinkový veniec.
Po niekoľko ročnom úsilí pri budovaní nového fotbalového hriska,TJ Družba Smrečany Žiar medzi oboma obcami v lokalite Žiarce otvorila a zároveň odohraním prvého súťažného zápasu aj sfunkčnila nové fotbalové hrisko, ktoré už delako prekračuje úroveň podhorskej ligy.Dúfame že na novej tráve vyrastie nová generácia Hamšíkov Škrtelov a Škriniarov.Folklórna skupina slávnostné otvorenie spestrila kátkym programom.
V rámci prípravy na program ,,Od katreny do Troch Kráľov" s ktorým chceme vystúpiť tieto Vianoce pre ľudí z našej obce a to na Štefana v kultúre - Našom Dome sme mali dve generálky . A to v Uhorskej pre dôchodcov a seniorov, kde sme im chceli priblížiť predvianočné a Vianočné zvyky na ktoré si ešte možno pamätajú a v L. Trnovci v kostole ECAV pre občanov a turistov obce.
Každoročne na námestí pred evanielickým kostolom otvárame adventný čas , a aj v našej obci je jeden večer predvianočná atmosféra spojená s trhmi kde predávajú svoje výrobky deti z našej materskej školy, vystúpenia veľkých aj malých a teplý čaj , medovina, rozsvietený stromček....
Medzi Vianocami a Starým rokom chodime po dedine a koledujeme naším členom, ktorým už zdravie a vek nedovoľuje chodiť medzi nás a potešiť sa vianočnou pesničkou.
Slovutní a opatrní páni hospodári. Z nesmiernej lásky a velikej milosti Božej zase sa k nám blíži tá radostná pamiatka narodenia nášho Pána a spasiteľa Ježiša Krista. Podľa starej obyčaje školy našej, pán rechtor všelikého šťastia a božieho požehnania svojím cirkevníkom vinšuje a na znak lásky a vďaky posielajú dar oblátky. Vdačne prijať nech sa páči. Šťastné sviatky v dobrej vôli , pán Boh všetkým nech dať ráči!
....Zakáľačky sa konali obyčajne 21. decembra, v starých kalendároch to bolo na Tomáša. Bol to najkratší deň v roku. Verilo sa, že mäso zo zvieraťa zabitého v tento deň, vydrží dlhšie. Na Tomáša sa nesmelo z domu nič dať, ani požičať, ženy nesmeli chodiť do cudzích domov. Ak boli v dome požičané veci, museli sa vrátiť. Maslo zmútené v tento deň, gazdiné odkladali, pretože malo hojivú silu.
Potom sa už začali prípravy na Vianoce, rezali sa husi,vyriadil sa celý dom, v hore sa vyťal stromček, nahotovalo sa drevo na kurenia, narezala sa sečka pre statok.
Na štedrý deň hned po polnoci ženy miesili cesto na chlieb a na koláče. Ruky od cesta si šli poobtierať o stromy v záhrade, aby bola dobrá úroda ovocia. Piekli sa koláče prázdne, zakrúcané s makom a tvarohom. Opekance upiekli už včašie. Okolo obeda uvarili kysel. Za rána prichádzali do domu pastieri a vinšovali....
Viac z programu v Našom dome a po Novom roku aj vystúpenie v Bobrovci
Východná 2017
To, že zabezpečiť obživu rodiny bolo aj v minulosti pre obyčajných ľudí ťažké a náročné, prezentoval v amfiteátri vo Východnej večerný program pod názvom „Keď ja pôjdem, povandrujem...“. Folklórne súbory, skupiny i jednotlivci (hlavne zo severnejších, za starých čias chudobnejších kútov Slovenska) ukázali život vandrovníkov – murárov z Liptova a kysuckých drotárov na ďalekých cestách za robotou.
Pre našu folklórnu skupinu to bol ďalší posun – bolo treba (okrem našich bežných krojov) pozháňať aj „panskejšie“ oblečenie a obutie, v ktorom sa vracali murári i šichníci a šichníčky z múračiek. Oprášili sme časť programu k 30. výročiu činnosti našej folklórnej skupiny (naše murárske pesničky), začleneného do scenára Mgr. art. Mirky Palanovej na piatkový večerný program Folklórneho festivalu Východná 2017 a spolu s Folklórnou skupinou Poludnica a ľudovou hudbou Jara Hrnčiara sme divákom /ktorých bolo na naše prekvapenie neúrekom/ ukázali návrat – vítanie murárov s rodinou, priateľmi a známymi po šiestich mesiacoch roboty v Pešti.
Program prezentoval, aké dlhé boli cesty za prácou, aká náročná bola každodenná robota na stavbách, pri drôtovaní, aj smútok za rodinou a krajom. Dôležitá však bola spolupatričnosť, skromnosť, zdieľnosť.
Naši murári a ich pomocníci zo zárobku, ktorým pomohli rodine ako-tak vyžiť, doniesli z cesty každému členovi rodiny dáku drobnosť – stužky do vlasov, šatky, trochu dohánu, ... Žili doma i na cestách v spoločenstve, ktoré si pomáhalo, podporovalo sa. Možno aj toto je odkaz pre nás a naše deti.....
A jedna kapitola histórie folklórnej skupiny sa zatvára.