Od 9.6.2014 nájdete na www.smrecany.sk aktualizovaný PDF-dokument obsahujúci voľné pracovné miesta ponúkané ÚPSVaR Liptovský Mikuláš.
30.-31.júna :Návšteva našich krajanov v Maďarsku v Pílišskej Čabe s programom Smrečianske
návraty
Cez letné prázdniny sa folkórna skupina zo Smrečian zúčastnila podujatia ,, Na predkov nezabúdame “, ktoré organizovala slovenská menšina žijúca v Maďarsku v dedine Pílišskej Čabe. Na základe pozvania Jula Kučeru, ktorý ako jeden z posledných drží našu menšinu v Pílišskej Čabe a za podpory Slovenského inštitútu v Budapešti sme sa tohto podujatia mohli zúčastniť aj my.
Píliš starodávny a mystický vrch, ktorý kedysi pred vyše 1100 rokmi v reči našich staroslovanských predkov mal meno Pleš a ktorý až po dnes je obkľúčený pôvodne slovenskými dedinami. V tomto kraji nemá nikto také hlboké a historické korene ako Pílišskí Slováci. Je to skutočnosť opretá o množstvo tu existujúcich staroslovenských zemepisných názvov (mestečko Vác-ľudia chceli mať stále ,,vác“ alebo píliš od slova píliš drevo lebo hora Píliš je husto obklopená lesmi a mnoho iných.) V neskoršom období bola oblasť súčasťou habsburgského poľovného panstva. Bola tu neskôr postavená kráľovská a cisárska kasáreň. Dnes je to obec obývaná štyrmi národnosťami(slovenskou, nemeckou- švábskou, maďarskou a rómskou) a žije tu 7500 obyvateľov .Ešte po vojne tu Slováci tvorili silnú komunitu, ale v nežičlivom prostredí tu žijú prevažne bez slovenských škôl a slovenských bohoslužieb. Postupne vymierajú a po Slovensky vedia iba najstarší obyvatelia, a tí hovoria krásnou archaickou slovenčinou aj keď s maďarským prízvukom.
Motto z knihy Nezabúdaj od Gregora Martina Papučeka (rodák z dediny Mlynky)
,,Slovensko je jedna z najkrajších krajín na svete a Slováci jeden z najzakríknutejších národov Európy... Zakríknutosť Slovákov zašla tak ďaleko, že im doslova pred očami u susedov vyschla a odumiera ešte nedávno zelená ratolesť len preto, že ju matka Slovenka ani len slzami nezavlažila a čo je najhoršie, nechystá sa jej ani na pohreb „.
Po príchode do Píliš Čaby (mimochodom leží 25 km pred Budapešťou a 15 km za Ostrihomom bola v kostole omša vedená v Slovenčine , Nemčine a Maďarčine. Kostol pred 280 rokmi po stavili prevažne Slováci. Po kostole sa šlo do sadu predkov, kde je symbolická studňa aj so štyrmi stĺpmi , ktoré symbolizujú štyri žijúce národnosti a na studni sú vyryté staré mená našich predkov. Po úvodných rečiach sa spievala hymna žijúcich Slovákov v Maďarsku Daj boh šťastia tejto zemi ktorá sa u nás spieva vo Vianočnom čase. Zaspievala sa ja pílišská hymna Zaleť sokol. Toto podujatie podporili aj priatelia z Lapáša (okr. Nitra), ktorých zorganizoval Janík Tóth a ktorí tu mali dychovku, spevokol a folklórny súbor. Potom sa prešlo pred panský dom kde majú múzeum mesta a kde sme sa striedali v kultúrnych vystúpeniach s domácimi a s Lapášancami. Na záver kultúrneho vystúpenia ktorý trval až do večera sme dali ešte gajdošské (na gajdách nám hral Jaro Hrnčiar) .Nemohli sme sa rozísť a tak sme to zakončili piesňou Na Kráľovej holi. Lapášania išli domov a nás začali „draftovať „ domáci po rodinách. Po dvoch si nás brali domáci do svojich rodín. A keďže sme vytvorili aj dve trojice, aby sme mladých netrhali tak jedna rodina, ktorá sa tešila na rodákov- Slovákov bola smutná. Nuž čo, bolo nás málo. Trochu som sa aj obával, ako to všetko nasledujúce ráno dopadne, ale v nedeľu boli všetci spokojní a plní pozitívnych zážitkov , najedení a obdarení darčekom od našich hostiteľov. V nedeľu do obeda sme navštívili kat. Univerzitu Petra Pazmanya, ktorá je jedinou univerzitou sídliacou v obci má niekoľko fakúlt aj v Pešti .Potom sme sa zastavili aj v dedine Mlynky (mediálne známej pre Slovenský dom) a putovanie sme závŕšili v sv. Ondreji , ktorý je taká malá Budapešť, krásne historické mestečko žijúce turizmom. Potom sme sa rozlúčili s našim hostiteľom Julom Kučerom a išli sme domov na Liptov.
PS: My sme im na oplátku doniesli :Smrečanoviny za posledné tri roky, asi 200 slovenských knižiek aj slovenských klasík .Všetky tituly od nášho smreckého spisovateľa Fraňa Kráľa a básnika Jána Frniaka Smrečianskeho. Každý nechal domácim či už čučoriedkový alebo brusnicový kompót, horcovú pálenku, CD slovenských folklórnych pesničiek. Ale hlavným darčekom bolo, že sme u nich boli a že sa mohli rozprávať so svojimi .
Týždeň pred folklórnymi slávnosťami pod Kráľovou Hoľou v Liptovskej Tepličke nás oslovili z mesta L .Mikuláš, či by sme nešli na folklórny festival do poľského mesta Zywiec, lebo im vypadol folklórny súbor Váh a potrebovali preto do partnerského mesta poslať väčšie ,,teleso,, . A tak sa stalo , že sme za 24 hodín absolvovali dva festivaly, najprv piatok 5. augusta festival v Zywci a hneď nato o deň neskôr L. Tepličku. Na jednej strane náročný program- ani sme nestihli poriadne vychutnať festivalovú atmosféru, ale na druhej strane možno sa tak skoro už na ďalší festival nedostaneme. Zywiec nás milo prekvapil. Je to veľký festival podobný Východnej, s tým rozdielom , že prebieha celý týždeň . A tak sme mohli aspoň na pár hodín nazrieť do kuchyne veľkých festivalov. Množstvo autobusov s vystupujúcimi, hostesky ktoré sa nám venovali , celá logistika a plné hľadisko. My sme dostali až 40 min časového priestoru a vystúpili sme s programom Na lúkach za Lehotou, Gajdošské pesničky, a Lapačkou vlkov . Keď si konferencier robil poznámky ako nás predstaví, pýtal sa odkiaľ sme ,koľko máme obyvateľov povedali sme , že 500 a on hádam že pjenťtyšonce (5000).Nechcel veriť že sme taká malá obec . Predstavil nás ako „skupina autentyčna spod Zachodnych Tater ze Smreczan“. Hneď po vystúpení sme sa ani z krojov neprezliekli a už sme išli do hotela na večeru. Tam nás už čakali, lebo keďže sa nám v Suchej Hore pokazil autobus, mali sme trojhodinové meškanie a nestihli sme večeru a ubytovanie pred samotným vystúpením. Pred polnocou krátky výlet do centra mesta , pár hodín spánku a ráno odchod do Smrečian, kde sme len presadli do už komfortnejšieho autobusu SAD LIOR BUS.V našej kultúre sme si dali polievky a šli do Tepličky .
6. augusta : XVI.Folklórne slávnosti pod Kráľovou Hoľou v Liptovskej Tepličke.
Ešte pred samotným vystúpením bola živá pozvánka obcou, kde sme chodili (vystupujúce skupiny) spevom s ornamentníkom FS Smrečany a vo dvoroch nás na oplátku domáci častovali rôznou poživňou. Vystupovali sme spolu so skupinami z Horehronia- Polomka , Spiša -Vikartoviec a domácimi z Tepličky. Amfiteáter na Tepličke je jedným z najkrajších, údolíčko medzi pivničkami a v pozadí siluety V. Tatier. Ani sa nám nechcelo domov ísť a chceli sme čo najviac nasať atmosféru folklórnych slávností.
27.augusta - L.Sliače
A nakoniec posledný augustový týždeň sme sa v L. Sliačoch zúčastnili folklórneho festivalu,, Liptovské dni matky“, ktorý bol aj zároveň regionálnou súťažnou prehliadkou folklórnych skupín z Liptova s názvom Nositelia tradícií. Je to postupová prehliadka scénického folklóru, obradov a zvykov.Za okres Ružomberok súťažili skupiny z Lúčok , Sliačov a z L. Lúžnej (postupuje Lúžna). A za okres L. Mikuláš sme postúpili my s pásmom Lapačka vlkov , keď sme za sebou zanechali také silné a tradičné skupiny z Dúbravy a hlavne Východnej a Važca. Krajská prehliadka bude na Orave 2. októbra a z kraja postupujú na celoslovenskú prehliadku len dve skupiny, tak sa necháme prekvapiť .Na záver sa chcem poďakovať všetkým účinkujúcim za čas strávený na skúškach a za vzornú reprezentáciu obce Smrečany. A so zistením že každá systematická práca prináša ovocie ďakujeme za podporu aj OU Smrečany, PD Smrečany , Urbár Smrečany, bratom Šiarnikovcom, D. Mlynarčíkovi ml. a L.Hološovi.
2.októbra: oravské kultúrne stredisko zorganizovalo krajskú prehliadku Nositelia tradícii, ktorá bola zároveň aj súčasťou Vidiečanovej Habovky v obci Habovka .
Tu sme vystupovali aj s p uč. Devečkovou. Na celoslovenskú prehliadku postúpila len jedna folklórna skupina a to Podhradie z okr Martin. Učinkovalo 12 skupín Žilinského kraja. My sme nepostúpili ale aj samotná účasť na kraji je obrovským úspechom
4.decembra: Rozsvietenie vianočného stromčeka pred kostolom v Smrečanoch a príchod Mikuláša
11.decembra: Na pozvanie múzea liptovskej dediny v Pribyline sme predviedli hodinové vystúpenie predvianočných a Vianočných zvykov ,,Od Katreny do Troch kráľov“ pri drevenom Betleheme na nádvorí múzea v L. Hrádku.
5.marca sa FSk zúčastnila fašiangového sprievodu obcou
24.apríla :Vystúpenie v rekreačnom zariadení Trineckých železiarní pre turistov (Jarné zvyky- Morena, Murári,vyháňanie dobytka)
máj: Vystúpenie v rekreačnom zariadení Trineckých železiarní pre účastníkov krajských hier domovov soc. služieb s programom Kosenie na lúkach a Lapanie vlkov.
23.októbra: Piesňou Zaspievalo vtáča na kosodrevine sme sa znovu zúčastnili pietnej spomienky obetí horských nešťastí v Žiarskej doline. Po skončení sme si zaspievali spolu s Goralmi zo Zakopaného
koncom novembra sme si folklórna skupina urobili zhodnotenie celej sezóny spojené s kapustnicou a premietaním filmov a fotiek z vystúpení,ktoré sme absolvovali v danom roku. Zároveň sme sa zaregistrovali na ministerstve vnútra a vytvorili občianske združenie FS Smrečany.
.
21.októbra : V L.Mikuláši na pozvanie liptovského kultúrneho strediska sme sa zúčastnili podujatia Tvorivosť bez hraníc a času--remeselnícky Liptovský dvor. Podujatie sa robilo a financovalo z fondov EU cezhraničnej spolupráce s Poľskom. Vystupovali sme s pásmom poďakovanie za úrodu - Dožinky . Vystúpenie bolo v Čiernom Orli.
.
Jún: Sadenia májov pre obec spolu so zväzom mladých v Smrečanoch a spievanie pri KD kde bolo malé počastovanie.
26.júna :V rámci Jánskych zvykov v skanzene v Pribyline sme vystupovali s scénickým programom ,,kosenie na Jána a na lúkach v Michalove “ 30 min program je aj sfilmovaný.
.
.
