Od 9.6.2014 nájdete na www.smrecany.sk aktualizovaný PDF-dokument obsahujúci voľné pracovné miesta ponúkané ÚPSVaR Liptovský Mikuláš.
Vidieť, že Boh je milostivý, môžeme i dnes – znovu otvoril svoju náruč, aby upokojil, čo v kľude nebolo, vyliečil boľavé, prijal, čo pred vyše 81 rokmi daroval. Veľa veciam nerozumieme... Treba tam hore viac spevu? Pripomenúť tradície? Preto znovu vyberal aj v radoch smrečského folklóru?
Otázky, na ktoré nečakáme odpovede...
Vo folklóre bola odjakživa - spev, dané pravidlá života – povinnosti, každodenný rituál úloh boli súčasťou jej života. Do Smrečian prišla zo Žiaru, prijala odlišnosti susediacich obcí a v skupinke ľudí, zapálených pre pieseň a tradíciezačala žiť život smrečianskeho folklóru. Nielen v našom regióne, ale aj na vystúpeniach na Podpoľaní na slávnostiach v roku 1979, kedy začíname písať novodobú históriu našej folklórnej skupiny, na nahrávkach dlhohrajúcej platne v Banskej Bystrici, ale hlavne na nespočetnom rade vystúpení FSk v našej obci, Pribyline, Liptovskej Tepličke, Sliačoch.... Ukázala, ako sa má spievať. Vďaka jej spomienkam môžeme aj dnes potešovať divákov detailami starého života v našich scénických programoch.
Za všetko jej ďakujeme. Za ochranné krídla, ktoré poskytovala svojim „folklórnym“ deťom, za humor, ktorým odľahčovala vystúpenia, sama sa chvejúc, za pokoj, ktorý nám dávala, keď sme strácali istotu v slove i speve. Naďalej, tak ako všetci členovia folklórnej skupiny, ktorí už spievajú v nebeskom chóre, bude s nami pri každom nácviku, pri každom vystúpení.
UJO EMO!
Stretávali sme sa pri ľudovej piesni ...
Teraz tu stojíme v takej zvláštnej tiesni.
Spievali sme po dedinách, horách, ba aj v meste,
dnes prišiel čas rozlúčiť sa, na poslednej ceste.
Zaspievalo vtáča na kosodrevine,
čo komu súdenô, že ho vraj neminie!
Vám bolo súdenô – siať žitko za horami ...
siali ste aj pieseň, lásku medzi nami.
A keď sa už teraz musíte poberať.
Oddýchnite si! My všetko požneme! Veď bude čo zberať!
Keď pôjdeme dneska cez lipovú alej,
sľubujeme! Všetko čo nažneme, zasejeme ďalej!
A spievať si budeme! Nebudeme ticho – nemo.
Ďakujeme Vám za všetko! Drahý ujo EMO!
Martin Šimún
Mnohovážení páni hospodári!Pri prichode našom, zvestujem vám radosť velikú, ktorá bude celému svetu.Narodil sa nám spasiteľ , všetkého sveta vykupiteľ. Keď to pastieri počuli, po domach išli a vinšovali tak aj my vám vinšujeme aby vás ten novorodený pán Ježiš Kristus od všelijakej zlej príhody zachrániť ráčil, ako vás tak podobne aj dom váš , aby ste stále hodne úžitku mali aby ste aj nám pastierom k živnosti dopomôcť mohli a pri tom vám vinšujeme šťastlivé a veselé sviatky
Hora, hora, vysoká si,
keď ťa vidím, zaspievam si.
/:Veď sa v hore dobre spieva,
keď ma srdce pobolieva.:/
V pustej hore, bukovine,
čierny havran vodu pije.
/:A môj milý za mňou žiali,
že mu bývam v inom kraji.:/
Hory, hory, čierne hory,
za vami ma srdce bolí.
/:Za tým mojim rodným krajom,
za Liptovom, za Kriváňom.:/
V nedeľu 2. októbra sa v skanzene v Pribyline stretli všetky folklórne skupiny zo stredného a horného Liptova aby poďakovali za tohoročnú, mýslým že vydarenú úrodu. ........... ,, vraj toho roku bude zbožie dobre sypať, no veď u susedov už napekli chleba z novej múky, a vraj sa vydaril. Veru , treba toho zbožia. To pastierom, to vachtárovi , farárovi ,rechtorovi a kuňdisovi na zôsyp. Treba si zbožie hneď odložiť na siaťa a dobre s ním gazduvať, lebo do dônovia delakó" ….......
Vlkolinec až na druhý pokus. Pre krajne nepriaznivé počasie 17. júla sa folkór pod Sidorovom posunul až na nedeľu 4. septembra . A bola to bodka za našimi letnými aktivitami. Programom ,, hotuvanie výbavy a Maš- kary",a aj našimi spevmi sme na festivale pod Sidorovom vo Vlkolínci spestrili posledný deň prázdnin turistom, návštevníkom Vlkolínca, zúčastneným členom folklórnych súborov a skupín, aj sami sebe. Veď rozlúčiť sa s letom spevom, je tá najlepšia vec.
Už o týždeň sme išli do Liptovských Sliačov. 11. ročník medzinárodného medzietnického, ekumenického festivalu Liptovské dni matky mal už tradične bohatý kultúrny program. Tri dni v Liptovských Sliačoch boli spestrené folklórom, divadlom, výtvarným umením i jarmokom tradičných ľudových remesiel. Tu mali naše vystúpenia úplne iný charakter – zúčastnili sme sa regionálnej prehliadky hudobného folklóru,, Veruže mi zahraj". Naša folklórna skupina v Liptovských Sliačoch vystúpila trikrát. Postup na kraj do Habovky sme síce „nevyspievali“, mužská časť našej FSk bola ocenena strieborným pásmom, spoločné vystú- penie bronzovým pásmom, a ženská časť tiež strieborným pásmom.
Leto je čas prázdnin, dovoleniek, rôznych kultúrnych podujatí, festivalov. V tomto období má aj naša folklórna skupina väčšiu možnosť prezentovať svoju činnosť, ukázať zvyky a obyčaje z našej dediny, zaspievať smrečské piesne. Prvé pozvanie sme dostali z Lúčok. V sobotu 23. júla sme sa na Dolnoliptovských folklórnych slávnostiach pod Chočom (bol to už 16. ročník) v amfiteátri s kulisami kopcov, lúk a hôr predstavili plnému hľadisku vďačných divákov s prácami pri sušení sena. Nielen robotou – kosením, hrabaním a zvážaním bol človek živý. Dôležitým bol aj humor prekáračiek, strašenie, či zážitky z vojen rozprávané večer pri ohni, no hlavne ochota pomôcť si v rodine, susedovi.
Na stoličných dňoch v Lipt. Mikuláši Spolok Matice slovenskej zinscenoval na námestí pri múzeu odsúdenie a popravu Juraja Jánošíka a členovia FSk Smrečany sme predstavovali ľud - poddaných, ktorým berú ich hrdinu. (Boli sme tam my - Smrečanci, lebo aj pri narodení Jánošíka bol Smrečanec. Jánošíka krstil v kostole vo Varíne pán farár Smutko rodák zo Smrečian).
Fašiangovalo sa nie len v našej obci ( v sobotu ), ale po prvý krát sme boli aj v okresnom meste , kde spolu s folklórnymi skupimami a súborrmi z horného Liptova sme vo fašiangovom sprievode prešli mestom.
